Správa z prezentácie o neplatnej výpovedi a otvorených stretnutiach PA na aktivistickom kempe

V sobotu 16. júna som sa zúčastnil prezentácie PA na aktivistickom kempe v ČR, na ktorý nás pozvali jeho organizátori. Hoci pôvodne sme plánovali prezentovať len spor nášho člena Davida týkajúci sa neplatnej výpovede, nakoniec sme hovorili aj o otvorených stretnutiach, ktoré organizujeme v Bratislave. Keď sme sa v PA rozhodovali, či na kemp ísť, bol som skôr proti, keďže PA sa zameriava prevažne na aktivity týkajúce sa pracoviska, čo sa v aktivistickej scéne v Česku a napokon aj na Slovensku veľmi nenosí (dôkazom je niekedy doslova katastrofálne nízka podpora aj takej jednoduchej aktivity, ako je poslanie solidárneho e-mailu). Jednoducho som si myslel, že ľudí nezaujme, čo im chceme povedať. No opak bol pravdou – prezentácia a najmä približne dvojhodinová diskusia ukázali, že aktivisti sa o túto tému zaujímajú.


Prezentáciu sme rozdelili na 3 časti:


Prvá časť: Priama akcia – kto sme a čomu sa venujeme


Hovoril som ako prvý: v krátkosti som opísal organizáciu ako takú a vypichol najdôležitejšie aktivity v poslednom období. 

Druhá časť: spor člena PA na pracovisku


Nasledovala časť o samotnom spore, ktorú prezentoval jeho aktér. Zrekapituloval priebeh sporu a nasledovala ďalšia, interaktívnejšia časť, v ktorej sme sa opýtali prítomných, čo by na jeho mieste robili oni. Zazneli nápady napríklad kontaktovať právnu pomoc na Úrade práce či Inšpektorát práce, ako aj konkrétne príklady s problémami na pracovisku. Pre nás bolo zaujímavé, že hoci na záver zaznel príklad, kedy si ľudia vydobyli lepšie podmienky vďaka odborom, možnosť riešiť spor kontaktovaním (proanarchistickej) organizácie nezaznela.


Po tejto interaktívnejšie zameranej časti David dopovedal celý priebeh sporu. Vracal sa k veciam, na ktoré si mal dať pozor, a opísal, aké pocity prežíval v rôznych fázach sporu. Zdôraznil, že aj neskúsený človek sa môže zmobilizovať a má šancu dosiahnuť svoje.


Po tejto časti nasledovala diskusia. Potešilo nás, že sme k nej prešli úplne plynule bez toho, aby sme k nej vyzývali. Venovali sme sa v nej nielen PA, ale aj situácii a problémom aktivistov v Česku. Vyberiem aspoň niekoľko tém, o ktorých sa diskutovalo obšírnejšie:


Prečo sa PA začala zaujímať o tému pracujúci?
Zhrnuli sme, že pre PA to bola nosná téma od vzniku organizácie. Potom som opísal v krátkosti aj svoj osobný aktivistický vývoj, v ktorom som sa ako študent spočiatku venoval mnohým témam (bezdomovectvo, práva zvierat, HC/punk scéna, vydávanie časopisu). Postupne som mal menej a menej času kvôli práci a zmenám v osobnom živote, preto som bol nútený riešiť len priority. Už mi nestačil len dobrý pocit z aktivít, potreboval som vidieť aj výsledky činnosti, ktoré by ma posúvali vpred. To sa mi dostávalo len pravidelným zapájaním sa do aktivít  PA. Predovšetkým preto som zostal pri aktivitách týkajúcich sa pracoviska.


Počet členov
Spoločne sme poukázali najmä na to, že pri činnosti, ktorú vyvíjame, je nutná zodpovednosť, systematickosť a odhodlanosť. Organizácie, ktoré sú počtom členov a členiek niekoľkonásobne väčšie, môžu mať oveľa väčšie organizačné problémy a vyvíjať svoju činnosť s oveľa menšími úspechmi, ako organizácie, ktoré sú síce menšie, no majú jasne určené ciele a stratégiu a väčšina ich členov je aktívna, a nie len „do počtu“.


Kauza „stromkári“
Pri tejto téme podľa nás nastala ozajstná diskusia, keďže otázky smerovali nielen na nás. Mohli sme sa dozvedieť pre nás zatiaľ neznáme informácie o kampani na podporu lesných robotníkov (viac informácií tu alebo tu), pouvažovať o jej slabých aj silných miestach a problémoch, ktorým aktivisti čelili. Pokúsili sme sa prispieť nápadmi, čo by sme možno urobili my.


Problém na pracovisku v Prahe
Jeden z prítomných aktivistov opísal problém, ktorý mal na svojom bývalom pracovisku. V tejto diskusii sme síce až tak veľmi nehovorili o tom, čo by sa dalo urobiť, aby sa problém vyriešil, skôr sme sa dotkli podľa nás veľmi dôležitej témy, ktorou je intervencia v sporoch iných ľudí verzus riešenie sporov vlastných členov. Vyjadrili sme názor, že výlučne intervenčný prístup (reagovanie na spory ľudí mimo organizácie a ich neprítomnosť napríklad na pracovisku) je jedným z hlavných problémov českej anarchistickej scény, s čím viacerí prítomní súhlasili.


Tretia časť: otvorené stretnutia PA-BA


Poslednú časť prezentácie mal na starosti tretí z prítomných členov PA. Davidov spor zakomponoval do schémy, ktorú postupne kreslil, a pritom v krátkosti vysvetľoval, čo znamenajú jednotlivé etapy riešenia problémov a sporov, ktorým sa venuje PA. Išlo o pokus znázorniť proces, akým PA postupuje od začiatku sporu po fázu delenia sa o skúsenosti z neho, a vysvetliť, prečo sme na kemp vlastne prišli a ako to zapadá do našej celkovej činnosti.


V diskusii, ktorá nasledovala, sme zhodnotili doterajšie obdobie organizovania otvorených stretnutí (nárast počtu účastníkov, väčšie zameranie na konkrétne problémy ľudí...). Vzhľadom na kritický komentár jedného z členov asociácie Alerta, ktorý zároveň predstavil vlastný pohľad na aktivizmus v komunite, sa väčšina diskusie točila okolo úvah o rôznych možnostiach a prístupoch k veci.


Poukázali sme, že PA sa na otvorených stretnutiach venuje konkrétnym materiálnym problémom (aktuálnym alebo minulým), ktoré buď prakticky riešime, alebo sa za nimi ohliadame a diskutujeme, aké širšie dôsledky majú a ako nám skúsenosti z nich môžu pomôcť v budúcich aktivitách. Uviedli sme, že toto považujeme za základ pre budovanie solidárnej komunity.


Člen Alerty prezentoval iný prístup, pričom vysvetlil, že hovorí za seba, nie za Alertu. Vychádza z princípu, že konkrétny problém nie je to jediné, čo ľudí spojí. Vybudovať komunitu je podľa neho jednoduchšie v susedstve zlepšovaním vzťahov a budovaním dôvery medzi susedmi. Hoci dnes žijú vedľa seba, v skutočnosti si každý žije vo svojom vlastnom svete, nepoznajú sa, starajú sa iba o seba. Ako solidárna komunita by sa mohli spojiť na sídlisku napríklad prostredníctvom kultúrnej aktivity, akou môže byť pravidelné premietanie filmov na stenu bytovky so sprievodnými aktivitami podporujúcimi priateľskejšie vzťahy medzi susedmi. Ľudia by sa teda najprv spoznali a v bežných medziľudských debatách by následne mohli zistiť, že majú aj nejaké problémy, s ktorými by komunita mohla niečo robiť.


Keďže takúto stratégiu v našich podmienkach zatiaľ nijaká z antiautoritárskych skupín neskúsila, bolo pre nás pomerne ťažké reagovať. Od členov PA zazneli v zásade dve stanoviská kritizujúce tento prístup. To zmierlivejšie by sa dalo vystihnúť takto: „Neverím veľmi v idealistický (t.j. nie na materiálnom probléme založený) prístup k aktivizmu a nevidím dôvod, prečo by ľudia mali začať vytvárať komunitu takýmto spôsobom a javiť záujem o aktívne zapájanie sa. Keďže však konkrétne tento prístup u nás zatiaľ nikto neskúsil, prečo nie, o rok sa môžeme stretnúť a povedať si ako to dopadlo.“


Druhé stanovisko je skeptickejšie, no nie preto, že by odmietalo potrebu odstrániť odcudzené vzťahy. V samotnej diskusii sme ho síce poriadne nerozvinuli, ale radi by sme sa o ňom širšie zmienili aspoň na tomto mieste. Terénnej a sociálnej práci v komunite sa dnes venujú rôzne občianske združenia, ktoré majú väčšie šance dosiahnuť nejaké výsledky, pretože nekladú dôraz na politiku. Riešenie problému nespočíva v tom, že by sa táto sféra mala prenechať občianskym združeniam. Problém však je v tom, ako uchopiť problematiku odcudzených vzťahov a ďalších problémov, ktoré sa vyskytujú v našich bydliskách z triednej perspektívy. Ak chcú antiautoritárski aktivisti aplikovať stratégiu, ktorá by dokázala zohľadniť ceztriednu povahu takého aktivizmu, narážajú na problémy, čo sa PA v praxi potvrdilo niekoľkokrát a ani raz sme nedospeli k uspokojivému záveru. Pod ceztriednou povahou takého aktivizmu máme na mysli organizovanie sa s ľuďmi, ktorí sú, zjednodušene povedané, v pozícii zamestnávateľov, manažérov, politikov a pod. Na pracovisku je rozpor medzi šéfom či vedením a pracujúcimi v spore pomerne viditeľný. Zvyčajne sa totiž rýchlo ukáže, že určití ľudia musia robiť určité rozhodnutia, do ktorých ich tlačí ich postavenie v systéme, inak by riskovali, že oň prídu. V jeden deň teda môžeme byť na jednej strane s príjemným susedom a bojovať za komunitnú vec (napríklad proti skládke odpadu), a na druhý deň môžeme zrazu stáť proti nemu ako vedúcemu pracovníkovi na pracovisku. Problém môže byť aj s pokusmi o získanie vplyvu v skupine ľudí alebo v organizácii zo strany ľudí s ambíciami preraziť alebo si udržať istú pozíciu v politike. Pre antiautoritárskych aktivistov teda vyvstáva problém, ako si udržať nezávislosť a politickosť v komunitnej kampani či organizácii.


Hodnotenie akcie


Celkovo som mal ja aj ostatní ľudia z PA po odchode z kempu veľmi dobrý dojem, a to z viacerých dôvodov. Mohli sme sa presvedčiť, že dokážeme zrozumiteľne odprezentovať skúsenosti, ktoré máme z niekoľkoročného aktivizmu. Vysoká úroveň diskusií a počet zapájajúcich sa ľudí nás nielen príjemne prekvapili, ale v konečnom dôsledku dopomohli aj k viacerým návrhom na zlepšenia v PA. Spomeniem napríklad vznik kreslenej schémy, jednoduchou formou objasňujúcej fungovanie a prístup k aktivitám organizácie; pre nás prekvapivé potvrdenie, že vhodné spracovanie prezentovanej témy dokáže osloviť rôznorodé publikum; pomerne úspešné osvojenie si prezentačných zručností členmi organizácie, ktorí s nimi zatiaľ nemali skúsenosti, a to aj pri veľmi krátkom čase na prípravu atď.


Pokiaľ ide o organizáciu kempu, podmienky boli síce trocha sparťanské, no nám to veľmi neprekážalo. Išlo o prvý pokus o viacmenej antiautoritársky a tematicky rôznorodý aktivistický kemp v Česku a myslím si, že je lepšie, že sa uskutočnil v takýchto podmienkach, ako keby sa nemal uskutočniť vôbec. Program bol pestrý, takže každý v ňom mohol nájsť to svoje, a hoci sme sa zdržali iba necelý deň, na základe vlastnej skúsenosti aj informácií od iných ľudí si myslím, že kto neprišiel, môže ľutovať.


Tešíme sa na ďalšie stretnutia!

Daniel Drevený (Úvod, 1. a 2. časť)
Michal Tulík (3. časť a Hodnotenie akcie)