Vo štvrtok 27.10. sa vo Varšave uskutočnilo stretnutie s členmi väčšiny sekcií Medzinárodnej 
asociácie pracujúcich (MAP). Organizátorom bola poľská sekcia ZSP a zastúpené boli organizácie z Španielska, Veľkej Británie, Nemecka, Ruska, Slovenska, Francúzska, Brazílie a Portugalska. Členovia sekcií postupne predstavili situáciu pracujúcich v domovskej krajine a informovali o aktivitách a sporoch, v ktorých sú ich organizácie zapojené.
Zástupca CNT zo Španielska sa sústredil predovšetkým na krízu a protikrízové opatrenia vlády, ako aj pokusy CNT o mobilizáciu proti nepriaznivej situácii a organizáciu generálneho štrajku. Z publika pochopiteľne zaznela otázka týkajúca sa hnutia indignados (15M), avšak špecificky jeho podoby v Barcelone. Člen CNT vysvetlil, že keď ľudia opustili námestia, hnutie sa rozšírilo do mestských štvrtí, kde sa venovalo otázkam školstva, krátenia výdavkov pre komunity a vysťahovávania ľudí z bytov. Hoci CNT sa v tomto hnutí neangažovali ako organizácia (rešpektovali odmietnutie organizácií a symbolov akýchkoľvek smerov), zapojilo sa doň viacero jednotlivcov zo CNT.
Medzinárodný sekretár SF spomenul protesty vo Veľkej Británii. Naznačil tiež, že v súčasnosti je v krajine najvhodnejšia situácia za posledných 25 rokov pre vznik zväzov SF na pracoviskách. SF zaznamenali za posledný rok výrazný nárast členov vďaka aktivite v rozličných sporoch v komunite a na pracovisku, najmä v prípadoch súvisiacich s úspornými opatreniami.
Člen nemeckej FAU zdôraznil aktivity v oblasti neistej práce. Zmienil sa napríklad aj o zákone Hartz IV, podľa ktorého musia dlhodobejšie nezamestnaní prijať hocijakú prácu, ktorú im nájde úrad práce, pričom samozrejme ide o slabo platené činnosti (odtiaľ názov „1 Euro jobs“). Ak odmietnu, strácajú nárok na časť sociálnych dávok (cca 200-300 eur).
Zástupca ruskej KRAS spomenul vysokú mieru apatie a egoizmu v Rusku. Hlavná odborová konfederácia podporuje Putina a boje pracujúcich sú zriedkavé. Keď sa aj nejaké akcie uskutočnia, politické strany rýchlo prídu so svojimi sľubmi a ľudí ukecajú alebo demoralizujú. Problémom v Rusku je aj vysoká miera nacionalizmu, ktorá sa vyskytuje aj v radoch tých, ktorí sa označujú za anarchistov či antifašistov.
Priama akcia po predstavení organizácie stručne informovala o politicko-ekonomickom vývoji Slovenska od roku 1998. Následne sme sa zamerali na udalosti od nástupu krízu, predovšetkým na dianie za posledný rok. Neobišli sme aktivity lekárov, mobilizáciu učiteľov ako aj akcie súvisiace s hnutím 15M (resp. Occupy). V súvislosti s 15M a 15O náš pohľad a kritika spočívali najmä v dôraze na to, že na Slovensku je hnutie sympatické najmä pre rôznych ľavičiarov, ktorí inak nemajú reálne aktivity a riešia iba politiku. Neskôr sme sa dozvedeli, že vývoj a povaha 15M a 15O je takmer totožná nielen v Poľsku, ale aj v iných krajinách, do ktorých sa tieto aktivity „importovali“ zo Španielska a USA. Uviedli sme, že nie je až také dôležité zúčastňovať sa demonštrácií, ale byť dennodenne aktívni na svojom pracovisku a vo svojej komunite. Demonštrácie by mali byť skôr prostriedkom, ako sa môžu ľudia zoznámiť a spojiť, aby potom riešili konkrétne problémy, ktoré pociťujú.
Zástupcovia CNT vo Francúzsku objasnili, že v prípade, že sa na nich niekto obráti o pomoc, reagujú kladne len vtedy, keď daný človek prisľúbi, že bude pomáhať v budúcnosti aj iným, keďže svoju činnosť nechápu ako charitu. Ďalej sa spomenuli konkrétne solidárne akcie a vyslovili názor, že triedne boje budú v budúcnosti radikálnejšie a otvorenejšie myšlienkam anarchosyndikalizmu, keďže tradičné odbory nedokážu uspokojivo brániť záujmy pracujúcich.
Člen COB poukázal na veľkú biedu v Brazílii, nízke dôchodky, korupciu v politike, ale aj na „anarchistické“ skupiny v krajine, ktoré nemajú problém prijímať peniaze od štátu. Obsiahlo opísal históriu hnutia pracujúcich v Brazílii v 20. storočí a spomenul aj prípad člena COB, ktorý je spoločne s kolegami v spore s firmou FF Mercantil. Na otázku z publika „Čo by si povedal tým, ktorí by vo vláde chceli podobných ľudí ako Lula da Silva?“ odpovedal objasnením politickej kariéry bývalého prezidenta a jeho konaním v prospech kapitalizmu.
Člen SP z Portugalska poukázal na špecifickú situáciu v krajine. V Portugalsku sa totiž o kríze hovorí už 10 rokov (o deficite, výdavkoch na sociálne veci a pod.). Za posledných 15 rokov tam prebehli dve veľké reformy v oblasti práce a sociálnych vecí. Zvyšuje sa percento ľudí v neistom zamestnaní. Za peniaze od EÚ a MMF na vyriešenie tzv. „dlhovej krízy“ sa socialistická vláda zaviazala uskutočniť reformy. V súčasnosti je pri moci sociálno-demokratická, pravicovejšia vláda, ktorá dohodu napĺňa. Došlo k prepúšťaniu vo verejnom sektore a zvýšeniu pracovného času o pol hodinu denne. Hnutie pracujúcich, ktoré by ako jediné dokázalo dosiahnuť zmenu, v Portugalsku neexistuje. Bolo silné pred 100 rokmi, ale zničila ho diktatúra. Odbory sú byrokratické, spolitizované a plné profesionálnych funkcionárov. Dva najväčšie zväzy, napojené na komunistickú stranu, socialistov a sociálnych demokratov, zvolali na 29. novembra generálny štrajk. Oproti minulosti sa vyskytuje viac štrajkov (aj keď len jednodňových) a demonštrácií, inak sa však nič nezmenilo.
Otvorené stretnutie sa konalo deň pred plenárnou schôdzou MAP, ktorá sa uskutočňuje medzi kongresmi MAP podľa potrieb jednotlivých Sekcií. Organizátori zo ZSP v článku k stretnutiu poznamenali aj niekoľko dôležitých skutočností o MAP ako takej. Sekcie MAP nekandidujú do zamestnaneckých rád, nepoberajú financie od štátnych, súkromných či politických inštitúcií a uprednostňujú priame akcie ako základnú metódu vedenia sporu. Medzi základné princípy patrí sebaorganizácia pracujúcich a pomoc len dovtedy, kým je samotný človek (alebo skupina ľudí) aktívna a iniciatívna. Akékoľvek funkcie v MAP sú bez nároku na finančnú odmenu, delegáti na tieto funkcie majú vymedzené svoje mandáty a sú kedykoľvek odvolateľní. Viac informácií o MAP nájdeš v tejto sekcii: http://www.priamaakcia.sk/kategoria/viac-nez-len-odbory/.
asociácie pracujúcich (MAP). Organizátorom bola poľská sekcia ZSP a zastúpené boli organizácie z Španielska, Veľkej Británie, Nemecka, Ruska, Slovenska, Francúzska, Brazílie a Portugalska. Členovia sekcií postupne predstavili situáciu pracujúcich v domovskej krajine a informovali o aktivitách a sporoch, v ktorých sú ich organizácie zapojené. Zástupca CNT zo Španielska sa sústredil predovšetkým na krízu a protikrízové opatrenia vlády, ako aj pokusy CNT o mobilizáciu proti nepriaznivej situácii a organizáciu generálneho štrajku. Z publika pochopiteľne zaznela otázka týkajúca sa hnutia indignados (15M), avšak špecificky jeho podoby v Barcelone. Člen CNT vysvetlil, že keď ľudia opustili námestia, hnutie sa rozšírilo do mestských štvrtí, kde sa venovalo otázkam školstva, krátenia výdavkov pre komunity a vysťahovávania ľudí z bytov. Hoci CNT sa v tomto hnutí neangažovali ako organizácia (rešpektovali odmietnutie organizácií a symbolov akýchkoľvek smerov), zapojilo sa doň viacero jednotlivcov zo CNT.
Medzinárodný sekretár SF spomenul protesty vo Veľkej Británii. Naznačil tiež, že v súčasnosti je v krajine najvhodnejšia situácia za posledných 25 rokov pre vznik zväzov SF na pracoviskách. SF zaznamenali za posledný rok výrazný nárast členov vďaka aktivite v rozličných sporoch v komunite a na pracovisku, najmä v prípadoch súvisiacich s úspornými opatreniami.
Člen nemeckej FAU zdôraznil aktivity v oblasti neistej práce. Zmienil sa napríklad aj o zákone Hartz IV, podľa ktorého musia dlhodobejšie nezamestnaní prijať hocijakú prácu, ktorú im nájde úrad práce, pričom samozrejme ide o slabo platené činnosti (odtiaľ názov „1 Euro jobs“). Ak odmietnu, strácajú nárok na časť sociálnych dávok (cca 200-300 eur).
Zástupca ruskej KRAS spomenul vysokú mieru apatie a egoizmu v Rusku. Hlavná odborová konfederácia podporuje Putina a boje pracujúcich sú zriedkavé. Keď sa aj nejaké akcie uskutočnia, politické strany rýchlo prídu so svojimi sľubmi a ľudí ukecajú alebo demoralizujú. Problémom v Rusku je aj vysoká miera nacionalizmu, ktorá sa vyskytuje aj v radoch tých, ktorí sa označujú za anarchistov či antifašistov.
Priama akcia po predstavení organizácie stručne informovala o politicko-ekonomickom vývoji Slovenska od roku 1998. Následne sme sa zamerali na udalosti od nástupu krízu, predovšetkým na dianie za posledný rok. Neobišli sme aktivity lekárov, mobilizáciu učiteľov ako aj akcie súvisiace s hnutím 15M (resp. Occupy). V súvislosti s 15M a 15O náš pohľad a kritika spočívali najmä v dôraze na to, že na Slovensku je hnutie sympatické najmä pre rôznych ľavičiarov, ktorí inak nemajú reálne aktivity a riešia iba politiku. Neskôr sme sa dozvedeli, že vývoj a povaha 15M a 15O je takmer totožná nielen v Poľsku, ale aj v iných krajinách, do ktorých sa tieto aktivity „importovali“ zo Španielska a USA. Uviedli sme, že nie je až také dôležité zúčastňovať sa demonštrácií, ale byť dennodenne aktívni na svojom pracovisku a vo svojej komunite. Demonštrácie by mali byť skôr prostriedkom, ako sa môžu ľudia zoznámiť a spojiť, aby potom riešili konkrétne problémy, ktoré pociťujú.
Zástupcovia CNT vo Francúzsku objasnili, že v prípade, že sa na nich niekto obráti o pomoc, reagujú kladne len vtedy, keď daný človek prisľúbi, že bude pomáhať v budúcnosti aj iným, keďže svoju činnosť nechápu ako charitu. Ďalej sa spomenuli konkrétne solidárne akcie a vyslovili názor, že triedne boje budú v budúcnosti radikálnejšie a otvorenejšie myšlienkam anarchosyndikalizmu, keďže tradičné odbory nedokážu uspokojivo brániť záujmy pracujúcich.
Člen COB poukázal na veľkú biedu v Brazílii, nízke dôchodky, korupciu v politike, ale aj na „anarchistické“ skupiny v krajine, ktoré nemajú problém prijímať peniaze od štátu. Obsiahlo opísal históriu hnutia pracujúcich v Brazílii v 20. storočí a spomenul aj prípad člena COB, ktorý je spoločne s kolegami v spore s firmou FF Mercantil. Na otázku z publika „Čo by si povedal tým, ktorí by vo vláde chceli podobných ľudí ako Lula da Silva?“ odpovedal objasnením politickej kariéry bývalého prezidenta a jeho konaním v prospech kapitalizmu.
Člen SP z Portugalska poukázal na špecifickú situáciu v krajine. V Portugalsku sa totiž o kríze hovorí už 10 rokov (o deficite, výdavkoch na sociálne veci a pod.). Za posledných 15 rokov tam prebehli dve veľké reformy v oblasti práce a sociálnych vecí. Zvyšuje sa percento ľudí v neistom zamestnaní. Za peniaze od EÚ a MMF na vyriešenie tzv. „dlhovej krízy“ sa socialistická vláda zaviazala uskutočniť reformy. V súčasnosti je pri moci sociálno-demokratická, pravicovejšia vláda, ktorá dohodu napĺňa. Došlo k prepúšťaniu vo verejnom sektore a zvýšeniu pracovného času o pol hodinu denne. Hnutie pracujúcich, ktoré by ako jediné dokázalo dosiahnuť zmenu, v Portugalsku neexistuje. Bolo silné pred 100 rokmi, ale zničila ho diktatúra. Odbory sú byrokratické, spolitizované a plné profesionálnych funkcionárov. Dva najväčšie zväzy, napojené na komunistickú stranu, socialistov a sociálnych demokratov, zvolali na 29. novembra generálny štrajk. Oproti minulosti sa vyskytuje viac štrajkov (aj keď len jednodňových) a demonštrácií, inak sa však nič nezmenilo.
Otvorené stretnutie sa konalo deň pred plenárnou schôdzou MAP, ktorá sa uskutočňuje medzi kongresmi MAP podľa potrieb jednotlivých Sekcií. Organizátori zo ZSP v článku k stretnutiu poznamenali aj niekoľko dôležitých skutočností o MAP ako takej. Sekcie MAP nekandidujú do zamestnaneckých rád, nepoberajú financie od štátnych, súkromných či politických inštitúcií a uprednostňujú priame akcie ako základnú metódu vedenia sporu. Medzi základné princípy patrí sebaorganizácia pracujúcich a pomoc len dovtedy, kým je samotný človek (alebo skupina ľudí) aktívna a iniciatívna. Akékoľvek funkcie v MAP sú bez nároku na finančnú odmenu, delegáti na tieto funkcie majú vymedzené svoje mandáty a sú kedykoľvek odvolateľní. Viac informácií o MAP nájdeš v tejto sekcii: http://www.priamaakcia.sk/kategoria/viac-nez-len-odbory/.
No comments:
Post a Comment