Dňa 1. októbra sa v poľskej Varšave začal štrajk nájomníkov zvolaný Zväzom poľských syndikalistov (ZSP). Štrajk je protestom proti bytovej politike mesta a vážnym problémom spôsobeným reprivatizáciou v celej krajine. Ide o doteraz najradikálnejší krok nájomníkov, ktorý je výsledkom niekoľkých rokoch organizovania sa a aktivít na lokálnej úrovni. Štrajk zahŕňa čiastočné alebo úplné neplatenie nájomného, verejné stretnutia a zhromaždenia. ZSP dúfajú, že dôjde aj k vzniku susedských výborov. O vývoji štrajku budeme informovať formou aktualizácií v diskusii k tomuto článku.
Dôvody štrajku
Štrajk je reakciou na viaceré problémy, ktoré sa dlhodobo neriešili a na ktoré upozorňoval Výbor na obranu nájomníkov (http://lokatorzy.info.pl/), ktorého aktívnymi členmi sú aj členovia ZSP. Posledná kvapka pretiekla 30. septembra, keď mestské zastupiteľstvo odmietlo hlasovať o návrhoch nájomníkov. Napriek tomu, že hlavná zasadačka bola preplnená, takže ľudia sedeli aj vo vedľajších miestnostiach a sledovali zasadanie na obrazovkách, prezentácia pripravená nájomníkmi nezanechala v podpredsedovi ani vo zvyšku zastupiteľstva žiadny dojem. Skôr sa usilovali ľudí presvedčiť, aby sa zmierili s tým, že vo Varšave nikdy nebudú vhodné štátne byty. (V tomto duchu sa vyjadrili dvaja z prítomných politikov.) Napokon zastupiteľstvo odhlasovalo len to, že predseda vytvorí špeciálnu skupinu „odborníkov“ za účelom „konzultácií“. Ľudia vedia, že to bude fraška, a arogantný postoj politikov presvedčil viacerých nájomníkov, že zmysel majú jedine radikálne kroky navrhované ZSP.
Priebeh štrajku
O priebehu štrajku sa pokúsime pravidelne informovať. Zatiaľ môžeme povedať, že v sobotu 2. októbra sa uskutočnil prvý z dvoch protestov naplánovaných na najbližšie dni, ktorý naši kamaráti hodnotia celkom pozitívne. Zúčastnilo sa ho okolo 80 ľudí. Prebiehal vo varšavskej štvrti Praga, kde sa nachádza veľa starších domov, mnohé z nich v zlom stave. Protestný pochod Pragou mal zastávky pri domoch, v ktorých sú obyvatelia nespokojní so situáciou. Nájomníci sa cez megafóny vyjadrovali ku konkrétnym problémom. V priebehu akcie sa rozdávali letáky informujúce okoloidúcich o požiadavkách štrajkujúcich. Mnohé skandované heslá sa týkali nesúhlasu s tým, že vlastníci nehnuteľností berú nájomníkov ako neželaný inventár budov.
ZSP momentálne informuje ľudí o právnej medzere, vďaka ktorej je možné donekonečna odďaľovať vysťahovanie. Mestská správa zúri, ale chvíľu im potrvá, kým sa s tým vysporiadajú. Štrajkujúci nájomníci to zatiaľ môžu využiť. ZSP tiež pripravuje ďalšie priame akcie a plánuje zvolať všeobecné zhromaždenie, na ktorom sa má prebrať stratégia. Štrajkové akcie zatiaľ podporuje niekoľko stoviek ľudí.
V pondelok 4. októbra sa uskutočnila ďalšia protestná akcia proti takzvaným „konzultáciám“. Aktivisti sa zišli pred budovou súdu vo Varšave a následne sa presunuli na miesto, ktoré mesto vyhradilo na konzultácie pre obyvateľov, čo majú problémy s bývaním. Hoci mesto dalo nájomníkom len dva dni, aby sa v prípade záujmu o konzultáciu zaregistrovali, obdržalo zhruba dve stovky formulárov. Aktivisti dali úradníkom jasne najavo, že so sebou nenechajú zametať. Keď pred nich predstúpila vedúca varšavského bytového úradu, nájomníci ju nenechali dohovoriť, pretože opakovala to isté, čo pred niekoľkými mesiacmi. Ľudia sa dožadovali práva hovoriť o svojich problémoch s bývaním. Žiadali, aby úradníkov vyhodili a úrad zrušili. Tiež chceli, aby sa určil termín, dokedy mesto konečne niečo urobí pre zlepšenie situácie. Štrajk si získal veľkú mediálnu pozornosť a objavili sa už aj prvé provokácie a zastrašovanie zo strany politikov, no najväčší problém predstavujú umiernení nájomníci. Pokúšajú sa presvedčiť ostatných, aby sa správali slušne a vyjednávali s mestom. ZSP sa usiluje vytvoriť koalíciu viacerých skupín nájomníkov s jednotnými požiadavkami. Zatiaľ ju tvorí asi 30 skupín, avšak 3-4 z nich aj tak vyjednávajú s mestom za chrbtom ostatných a odmietajú v praxi napĺňať prijaté požiadavky. Podľa vyjadrenia jednej z členiek ZSP ide o cielenú taktiku mesta, ktoré chce rozdeliť jednotlivé skupiny, najmä tie radikálnejšie.
Požiadavky štrajkujúcich
ZSP žiada, aby sa štátne byty dostali pod kontrolu ľudí. Presnejšie, aby sa hlavným rozhodovacím orgánom stali susedské kolektívy. Tie by zbierali peniaze, rozhodovali o ich použití, o tom, kto dostane byt a kde sa majú stavať nové obytné domy. Takto chcú nájomníci zabrániť zneužívaniu systému zo strany politikov a úradníkov. Žiadajú tiež vysťahovanie politikov z kancelárií.
Medzi ďalšie požiadavky patrí: zníženie nájomného na úroveň spred mája 2009, zvýšenie príjmovej hranice, pod ktorou má človek nárok na štátny byt z 1080 zlotých na 2500 zlotých, viac investícií do opravy a výstavby bytov, poskytnutie nových štátnych bytov nájomcom, ktorých vysťahovali po reprivatizácii a skoncovanie so všetkými nezrovnalosťami, ku ktorým došlo počas reprivatizácie a iných postupov vo veci štátnych bytov.
Súhrn najnaliehavejších problémov varšavských nájomníkov
- V apríli 2009 sa nájomné v niektorých varšavských štvrtiach zvýšilo o 300%. Miestni politici vtedy tvrdili, že inak sa nedá, lebo domy v dezolátnom stave potrebujú opravy. Avšak, keď sa mali opravy stať súčasťou mestského rozpočtu na rok 2010, ukázalo sa, že tieto peniaze išli okrem iného na bonusy pre politikov. Len vďaka neustálym protestom sa časť týchto peňazí vrátila, a aj to len do štvrte Praga.
- Varšava vo svojej bytovej politike do roku 2012 plánuje znížiť počet bytov v mestskom vlastníctve. Každý rok dochádza k reprivatizácii, predaju alebo demolácii tisícok bytov. Nových sa postaví len veľmi málo. Tisícky rodín sú na čakacích listoch a ďalšie tisícky bývajú v podmienkach, ktoré nespĺňajú žiadne normy (primalý priestor na osobu, žiadne toalety či iné zariadenia atď.).
- Mesto úmyselne zanedbáva mnohé štátne byty a nevhodne používa verejné zdroje a tisícky ľudí sú nútení žiť v neprimeraných podmienkach. Veľa domov je v nebezpečnom stave, bez kúrenia či teplej vody. Budovy sú zamorené pliesňami alebo sa rozpadávajú. Mestskí inšpektori budovy veľa ráz určia na demoláciu a nájomníci sú nútení odísť zo svojej komunity. Tí, čo mali v minulosti problémy s platením, sú presťahovaní do horších „sociálnych bytov“ alebo končia na ulici.
- Ak sa aj niečo opraví, tender zvyčajne získa firma napojená na mafiu fungujúcu v oblasti štátnych bytov. Výbor na ochranu nájomníkov zdokumentoval mnohé prípady opráv s nafúknutými cenami, ale aj opráv, ktoré sa vôbec nevykonali, ale mesto za ne zaplatilo.
- Reprivatizácia zasiahla desaťtisíce ľudí. Mesto blokuje právo nájomníkov na informácie o vlastnom dome, neposkytuje im informácie o dianí ani mená nových majiteľov. (Informácie a obranu práv nájomcov zabezpečuje najmä Výbor na obranu nájomníkov.) Veľa nájomníkov si nemôže dovoliť platiť vyššie nájomné, zadlžujú sa, končia vysťahovaní a bez náhradného ubytovania.- Príjmové kritériá, ktoré človeka oprávňujú na štátny byt, sú stanovené priveľmi nízko. Na trhu nie sú byty, ktoré by si mohli prenajať ľudia, ktorí síce prekračujú tento limit, ale nachádzajú sa v priemernej príjmovej skupine. A mesto ďalej zvyšuje nájomné.
(Na fotografii vpravo je „Dom pod sovami,“ kde sa v sobotu zastavili protestujúci, aby vysvetlili, aké praktiky používa firma Prometeusz, ktorá zaberá domy a vysťahúva ich obyvateľov.)
Historické korene bytových problémov
Po nacistickom bombardovaní počas 2. svetovej vojny vo Varšave nezostalo veľa bytov. Mnohí vlastníci buď opustili krajinu alebo zomreli vo vojne. Viaceré nové domy sa postavili na pozemkoch, kde predtým stáli súkromné domy. Niektoré domy s historickou hodnotou boli zničené len čiastočne. Podarilo sa ich opraviť vďaka verejným zdrojom a dobrovoľnej práci vtedajších alebo budúcich nájomníkov, ktorí mali dostať byt za svoju prácu.
V roku 1952 vznikla Poľská ľudová republika (PĽR), ktorá previedla veľa súkromných bytov do štátneho vlastníctva a nechala v nich bývať nájomníkov. Reprivatizačný proces umožňuje navrátenie týchto zoštátnených bytov predchádzajúcim vlastníkom, avšak bez nutnosti poskytnúť nájomníkom iné štátne byty. Počas reprivatizácie veľakrát dochádza k podvodom. Niektoré firmy napríklad vlastnili byt alebo len časť budovy a po vzniku PĽR zanikli. Vďaka právnym kľučkám je však v Poľsku možné ktorúkoľvek predvojnovú firmu reaktivovať – a s ňou aj všetky jej vlastnícke práva. Stačí iba predložiť „dôkaz vlastníctva“ – inými slovami, akcie. V PĽR však papierové akcie stratili svoju hodnotu a s nimi aj vlastnícke práva. Ľudia ich brali ako zberateľské predmety, takže mnohé z nich skončili v obchodoch so starožitnosťami či v antikvariátoch. Ich vlastníci sa teraz môžu oháňať tým, že sú platné. Hoci sa proti tomuto podvodu podnikajú právne kroky, ďalším právnym nezmyslom je, že ak bola reprivatizovaná budova predaná tretej osobe, daný predaj sa nedá anulovať, aj keby bola budova získaná podvodným spôsobom!
Kamaráti zo ZSP tiež zistili, že medzi „dedičmi“ sú aj takí, ktorí tvrdia, že sú potomkami ľudí, ktorí vôbec nemali deti alebo za svoj majetok už dostali náhradu. Mesto žiadosti nekontroluje a nájomníkov neinformuje, či si niekto uplatňuje nárok na ich dom. Často sa o tom dozvedia, až keď sa vlastníctvo domu prevedie na tretiu osobu alebo sa dom predá. Znamená to, že niektorí starší nájomníci, ktorí si dokonca pamätajú pôvodných vlastníkov a majú veľa informácií o vlastníckych vzťahoch, nemôžu poskytnúť dokumenty, ktoré by vyvrátili nároky nových žiadateľov, lebo o tom jednoducho nevedia. Mesto naschvál bráni nájomníkom získavať informácie o tom, čo sa deje s ich budovou.
Po procese reprivatizácie môže nový nájomca zvýšiť nájomné alebo sa pokúsiť vypovedať nájomnú zmluvu s nájomníkmi. Nie je neobvyklé, že noví majitelia používajú taktiky ako je vypnutie kúrenia či vody, aby nájomníkov čo najrýchlejšie vyštvali z domovov. (Musia im totiž poskytnúť výpovednú lehotu, no mnohí sa už nevedia dočkať, ako zarobia na trhu s nehnuteľnosťami).
Stanovisko ZSP je jasné: „Chceme zradikalizovať protesty nájomníkov, ktoré miestni politici ignorujú. Chceme spojiť nájomníkov, ktorí čelia vysťahovaniu alebo žijú v nebezpečných a podradných podmienkach, aby sa organizovali a bránili. Vravíme nie špekulácii a priživovaniu sa na tejto základnej ľudskej potrebe, nie antisociálnej politike a praktikám miestneho zastupiteľstva, nie prevzatiu súkromného vlastníctva a zdedeného majetku. Vyzývame všetkých nájomníkov, aby sa organizovali, pomáhali si navzájom, vyjadrovali si solidaritu, a bojovali proti týmto praktikám, ktoré čoraz väčšiemu počtu ľudí ničia život.“
Podľa informácií od členov ZSP spracovali Nadia Hladká, Michal Tulík a Daniel Drevený.
Ďalšie informácie:
http://www.strajkczynszowy.pl/
Blog ZSP-Varšava
Príspevky na Libcom.org
Články na portáli cia.bzzz.net
http://www.strajkczynszowy.pl/
Blog ZSP-Varšava
Príspevky na Libcom.org
Články na portáli cia.bzzz.net
No comments:
Post a Comment