Britská sekcia Medzinárodnej asociácie pracujúcich Solidarity
Federation (SolFed) odštartovala kampaň proti tzv. workfare –
špeciálnemu systému aktivačných prác, ktoré sú ohodnotené minimálnou,
prípadne nijakou mzdou. V článku vysvetľujeme, čo je workfare, ako aj
možnosti, ako sa postaviť proti núteniu ľudí pracovať zadarmo. Hoci
zatiaľ neexistujú signály, že by sa podobné opatrenia mali zaviesť aj na
Slovensku, nejedna firma by ich určite uvítala a náznaky tohto
smerovania sme mohli vidieť aj v predvolebnej agende niektorých
politických strán.
Čo je vlastne workfare?
Pojem workfare zahŕňa programy, ktoré nútia ľudí odkázaných na podporu v nezamestnanosti pracovať bez toho, aby za svoju prácu dostávali mzdu. Nezamestnaným, ktorí poberajú dávky, stanovuje povinnosť odpracovať určitý počet hodín pred tým, ako vôbec dávky dostanú. Ak túto podmienku nesplnia, nárok na dávky im zaniká.
Britská vláda argumentuje tým, že ide o súbor opatrení, ktoré majú pomôcť nezamestnaným nájsť si prácu, pritom však neberie do úvahy závery výskumu, ktoré si nechalo urobiť britské ministerstvo práce:
Hoci je workfare predovšetkým útok na nezamestnaných, netreba zabúdať, že v konečnom dôsledku je to útok na nás všetkých. Sčasti ide o dôsledok zvýšenej neistoty na trhu práce, ktorá ide ruka v ruke s dostatkom bezplatnej pracovnej sily, ktorú ponúka práve workfare.
Nedá sa ani tvrdiť, že workfare šetrí vládne výdavky, keďže v skutočnosti ide o veľmi nákladný systém pre štát. Vo veľkej miere však podporuje súkromný sektor: firmám priamo poskytuje lacnú (resp. neplatenú) pracovnú silu a nepriamo vytvára tlak na znižovanie miezd, zhoršovanie pracovných podmienok a aj bojovnosť pracujúcich. Veď kto by chcel, aby ho prepustili z práce, a potom sa musel vrátiť a pracovať tam zadarmo?
Príklad z praxe – workfare v Tescu
Workfare využívajú v Británii mnohé firmy (zoznam nájdeš tu http://www.boycottworkfare.org/?page_id=16). Dobrým príkladom je Tesco, ktoré uverejnilo inzerát ponúkajúci prácu na nočnú zmenu – dokladanie tovaru. Odmenou za vykonanú prácu mala byť iba podpora v nezamestnanosti, ktorú vypláca štát, čím by Tesco získalo pracovníkov celkom zadarmo.
Reakcia zákazníkov bola okamžitá, objavili sa výzvy na bojkot supermarketu. Tesco reagovalo tvrdením, že predsa záujemcom ponúka cenné pracovné skúsenosti, a že viac ako 300 ľuďom, ktorí u nich pracovali v rámci workfare, po skončení programu ponúkli trvalý pracovný pomer.
Zabudli však dodať, že celkový počet zamestnaných cez workfare bol 1400, takže prácu nakoniec dostal zhruba jeden z piatich. Otázkou tiež ostáva, prečo spomínaných 300 voľných miest neponúkli na trvalý pracovný pomer hneď, ale najskôr ľudí nútili pracovať zadarmo. Ďalšia vec je, že išlo o nočnú prácu, za ktorú sa zamestnancom platia príplatky, ale zamestnaní cez workfare nedostali nič navyše. Človek nemusí byť génius, aby pochopil, že Tesco dosiahlo zníženie nákladov na pracovnú silu.
Workfare nie je novinka
V Spojenom kráľovstve sa workfare prezentuje ako „protikrízové“ opatrenie, hoci podobný systém bol zavedený dávno pred krízou. Už v roku 1998, teda v čase hospodárskeho rozmachu, labouristi predstavili zákon New Deal: program aktívnych opatrení na pracovnom trhu. Jedným z opatrení pritom bolo odobratie dávok tým, ktorí odmietli „primerané zamestnanie“, teda prácu, ktorú pre nezamestnaného vybral úrad. Tento zákon bol v roku 2009 upravený a premenoval sa na Flexible New Deal. Jeho cieľom má byť „pomôcť“ ľudom, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 6 mesiacov, nájsť si nové zamestnanie prostredníctvom „dobrovoľných“ školení či umiestňovaním na pracovné miesta vytvorené v rámci tohto programu.
„Dobrovoľný“ v ponímaní workfare samozrejme znamená „ak odmietneš, tak ťa potrestáme“. Jeho presadzovanie bolo doplnené bizarnou kampaňou s heslami typu: „Zrušme príspevky tým, ktorí odmietajú pracovať“ a nepravdivými vyjadreniami politikov o pomere počtu nezamestnaných k dostupným pracovným miestam. V reakcii na to niekto sarkasticky odkázal na Twitteri: „NEZAMESTNANÍ: Reálne tu síce nijaká práca nie je, ale teoreticky by sme mohli mať plnú zamestnanosť, KEBY STE NEBOLI TAKÍ LENIVÍ.“
Workfare je triedny boj
Ako
sa môžeme brániť? Poskytovatelia workfare a firmy, ktoré prijímajú
bezplatnú pracovnú silu, to robia z jediného dôvodu: pre peniaze. A to
je aj ich slabina. Čokoľvek, čo zasiahne ich vrecká a spôsobí nárast
výdavkov na workfare, zvýši pravdepodobnosť, že sa z programov stiahnu a
tie následne zaniknú. Existuje viacero foriem priamych akcií, ktoré by
mohli pomôcť:
• Poškodenie reputácie. Mnohé veľké firmy míňajú milióny na vytvorenie dobrého mena. Negatívna publicita okolo workfare už donútila niektoré firmy odstúpiť od programov. Pomôcť môžu pikety, protesty, okupácie a podobne.
• Ekonomická škoda. Pikety môžu odradiť zákazníkov, hromadná návšteva obchodu môže mať za následok jeho zatvorenie. To všetko stojí firmu peniaze, a keď o tom dostane centrála informáciu od manažérov z pobočiek po celej krajine, workfare im už nebude pripadať taký zaujímavý.
• Komunikačná blokáda. Chod mnohých moderných spoločností závisí od komunikačných prostriedkov. Bombardovanie vybraných telefónnych čísiel a e-mailových adries sťažnosťami na workfare môže donútiť spoločnosti zvážiť využívanie workfare a ceny, ktorú za to zaplatia.
SolFed proti workfare
SolFed
(konkrétne miestna skupina v Brightone) sa do aktivít proti workfare
zapojili už v júni 2010, keď sa v Británii konal prvý celonárodný
protest proti Flexible New Deal. Postupne sa ku kampani pridali ďalšie
skupiny a SolFed sa v súčasnosti nielen zúčastňujú celonárodných
protestov, ale organizujú aj vlastné pikety a demonštrácie v rôznych
mestách. Pripravili aj brožúru o workfare,
ktorá opisuje jednotlivé typy programov a ich vplyv na nezamestnaných,
firmy, ktoré ich využívajú, a celú ekonomiku. 26. mája sa má v Brightone
uskutočniť celonárodná konferencia, ktorej výsledkom by mala byť
celonárodná stratégia boja proti workfare, ako aj vytvorenie siete
aktivistov zapojených do kampane.
(Na fotkách dve akcie, ktorých sa zúčastnili SolFed: 31.3. piket v Brightone pred pobočkou firmy Holland and Barrett, ktorá využíva programy v rámci workfare; 5.5. piket pred Holland and Barrett a WH Smith v Liverpoole; ďalšie fotky a správy z akcií tu http://www.solfed.org.uk/?q=campaigns/workfare).
Workfare na Slovensku
Niektoré politické strany na Slovensku sa nedávno pohrávali s podobnými myšlienkami, aké obsahujú britské workfare programy, avšak bez výraznejšej podpory a schopnosti pretlačiť ich. Keby sa ich niekedy v budúcnosti pokúsili presadiť, vďaka činnosti a skúsenostiam Solidarity Federation budeme lepšie pripravení postaviť sa im.
Stránka SolFedu venovaná kampani proti workfare: http://www.solfed.org.uk/?q=campaigns/workfare
Boycott Workfare – celonárodná kampaň proti workfare: www.boycottworkfare.org
Twitter a hash tagy: @solfed_iwa | @boycottworkfare | #workfare | #combatworkfare | #boycottworkfare
http://libcom.org/library/abolish-workfare-guide-governments-unpaid-work-schemes
http://libcom.org/news/tescos-secret-workfare-16022012
http://libcom.org/blog/new-social-workhouse-16022012
Ďalšie informácie:
V súčasnosti existuje päť rozličných workfare schém, ktoré spĺňajú rozdielne úlohy pri reštrukturalizácii pracovného trhu. Work Programme a Community Action Programme sa usilujú rozšíriť kontrolu nad každodennými životmi nezamestnaných, zamestnaných na skrátený pracovný úväzok alebo pracujúcich na pozíciách nezodpovedajúcich ich dosiahnutému vzdelaniu. V konečnom dôsledku sa z nich stávajú štátom sponzorovaní agentúrni pracovníci, ktorí budú plniť funkcie, ktoré doteraz plnil zdecimovaný verejný sektor. Mandatory Work Activity slúži na vynucovanie disciplíny zavádzaním ekonomicky produktívnej rutiny u tých, ktorí nepracujú. Posledné dva, Work Experience a Sector-Based Work Academies, predstavujú podporu podnikov, ktorým poskytujú zamestnancov zadarmo, pričom to šikovne maskujú ako sociálne prospešné kroky.
Viac o jednotlivých programoch sa dozvieš tu (link).
Čo je vlastne workfare?
Pojem workfare zahŕňa programy, ktoré nútia ľudí odkázaných na podporu v nezamestnanosti pracovať bez toho, aby za svoju prácu dostávali mzdu. Nezamestnaným, ktorí poberajú dávky, stanovuje povinnosť odpracovať určitý počet hodín pred tým, ako vôbec dávky dostanú. Ak túto podmienku nesplnia, nárok na dávky im zaniká.
Britská vláda argumentuje tým, že ide o súbor opatrení, ktoré majú pomôcť nezamestnaným nájsť si prácu, pritom však neberie do úvahy závery výskumu, ktoré si nechalo urobiť britské ministerstvo práce:
„Neexistujú takmer nijaké dôkazy o
tom, že workfare zvyšuje pravdepodobnosť nájdenia si práce. Táto šanca
sa môže dokonca znížiť, lebo workfare uberá z času, ktorý možno
vynaložiť na hľadanie práce, a neposkytuje možnosť získania zručností a
skúseností, ktoré od uchádzačov vyžadujú zamestnávatelia. (...) Workfare
je najmenej efektívny na slabých pracovných trhoch, kde je vysoká
nezamestnanosť.“
(Zdroj: A comparative review of workfare programmes in the United States, Canada and Australia)
Workfare v skutočnosti nie je o pomoci ľuďom nájsť si prácu a
nevytvára pracovné miesta. Tento systém možno skôr chápať ako dlhodobý
plán reštrukturalizácie pracovného trhu smerom k dočasným a horšie
plateným pracovným miestam s horšími podmienkami a menším počtom výhod.
Čoraz viac z nás je buď nezamestnaných, alebo má dočasnú prácu za nízku
mzdu. Sme tiež čoraz závislejší od štátnych orgánov, ktoré sprostredkujú
naše začlenenie do pracovného trhu.(Zdroj: A comparative review of workfare programmes in the United States, Canada and Australia)
Hoci je workfare predovšetkým útok na nezamestnaných, netreba zabúdať, že v konečnom dôsledku je to útok na nás všetkých. Sčasti ide o dôsledok zvýšenej neistoty na trhu práce, ktorá ide ruka v ruke s dostatkom bezplatnej pracovnej sily, ktorú ponúka práve workfare.
Nedá sa ani tvrdiť, že workfare šetrí vládne výdavky, keďže v skutočnosti ide o veľmi nákladný systém pre štát. Vo veľkej miere však podporuje súkromný sektor: firmám priamo poskytuje lacnú (resp. neplatenú) pracovnú silu a nepriamo vytvára tlak na znižovanie miezd, zhoršovanie pracovných podmienok a aj bojovnosť pracujúcich. Veď kto by chcel, aby ho prepustili z práce, a potom sa musel vrátiť a pracovať tam zadarmo?
Príklad z praxe – workfare v Tescu
Workfare využívajú v Británii mnohé firmy (zoznam nájdeš tu http://www.boycottworkfare.org/?page_id=16). Dobrým príkladom je Tesco, ktoré uverejnilo inzerát ponúkajúci prácu na nočnú zmenu – dokladanie tovaru. Odmenou za vykonanú prácu mala byť iba podpora v nezamestnanosti, ktorú vypláca štát, čím by Tesco získalo pracovníkov celkom zadarmo.
Reakcia zákazníkov bola okamžitá, objavili sa výzvy na bojkot supermarketu. Tesco reagovalo tvrdením, že predsa záujemcom ponúka cenné pracovné skúsenosti, a že viac ako 300 ľuďom, ktorí u nich pracovali v rámci workfare, po skončení programu ponúkli trvalý pracovný pomer.
Zabudli však dodať, že celkový počet zamestnaných cez workfare bol 1400, takže prácu nakoniec dostal zhruba jeden z piatich. Otázkou tiež ostáva, prečo spomínaných 300 voľných miest neponúkli na trvalý pracovný pomer hneď, ale najskôr ľudí nútili pracovať zadarmo. Ďalšia vec je, že išlo o nočnú prácu, za ktorú sa zamestnancom platia príplatky, ale zamestnaní cez workfare nedostali nič navyše. Človek nemusí byť génius, aby pochopil, že Tesco dosiahlo zníženie nákladov na pracovnú silu.
Workfare nie je novinka
V Spojenom kráľovstve sa workfare prezentuje ako „protikrízové“ opatrenie, hoci podobný systém bol zavedený dávno pred krízou. Už v roku 1998, teda v čase hospodárskeho rozmachu, labouristi predstavili zákon New Deal: program aktívnych opatrení na pracovnom trhu. Jedným z opatrení pritom bolo odobratie dávok tým, ktorí odmietli „primerané zamestnanie“, teda prácu, ktorú pre nezamestnaného vybral úrad. Tento zákon bol v roku 2009 upravený a premenoval sa na Flexible New Deal. Jeho cieľom má byť „pomôcť“ ľudom, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 6 mesiacov, nájsť si nové zamestnanie prostredníctvom „dobrovoľných“ školení či umiestňovaním na pracovné miesta vytvorené v rámci tohto programu.
„Dobrovoľný“ v ponímaní workfare samozrejme znamená „ak odmietneš, tak ťa potrestáme“. Jeho presadzovanie bolo doplnené bizarnou kampaňou s heslami typu: „Zrušme príspevky tým, ktorí odmietajú pracovať“ a nepravdivými vyjadreniami politikov o pomere počtu nezamestnaných k dostupným pracovným miestam. V reakcii na to niekto sarkasticky odkázal na Twitteri: „NEZAMESTNANÍ: Reálne tu síce nijaká práca nie je, ale teoreticky by sme mohli mať plnú zamestnanosť, KEBY STE NEBOLI TAKÍ LENIVÍ.“
Workfare je triedny boj
Ako
sa môžeme brániť? Poskytovatelia workfare a firmy, ktoré prijímajú
bezplatnú pracovnú silu, to robia z jediného dôvodu: pre peniaze. A to
je aj ich slabina. Čokoľvek, čo zasiahne ich vrecká a spôsobí nárast
výdavkov na workfare, zvýši pravdepodobnosť, že sa z programov stiahnu a
tie následne zaniknú. Existuje viacero foriem priamych akcií, ktoré by
mohli pomôcť:• Poškodenie reputácie. Mnohé veľké firmy míňajú milióny na vytvorenie dobrého mena. Negatívna publicita okolo workfare už donútila niektoré firmy odstúpiť od programov. Pomôcť môžu pikety, protesty, okupácie a podobne.
• Ekonomická škoda. Pikety môžu odradiť zákazníkov, hromadná návšteva obchodu môže mať za následok jeho zatvorenie. To všetko stojí firmu peniaze, a keď o tom dostane centrála informáciu od manažérov z pobočiek po celej krajine, workfare im už nebude pripadať taký zaujímavý.
• Komunikačná blokáda. Chod mnohých moderných spoločností závisí od komunikačných prostriedkov. Bombardovanie vybraných telefónnych čísiel a e-mailových adries sťažnosťami na workfare môže donútiť spoločnosti zvážiť využívanie workfare a ceny, ktorú za to zaplatia.
SolFed proti workfare
SolFed
(konkrétne miestna skupina v Brightone) sa do aktivít proti workfare
zapojili už v júni 2010, keď sa v Británii konal prvý celonárodný
protest proti Flexible New Deal. Postupne sa ku kampani pridali ďalšie
skupiny a SolFed sa v súčasnosti nielen zúčastňujú celonárodných
protestov, ale organizujú aj vlastné pikety a demonštrácie v rôznych
mestách. Pripravili aj brožúru o workfare,
ktorá opisuje jednotlivé typy programov a ich vplyv na nezamestnaných,
firmy, ktoré ich využívajú, a celú ekonomiku. 26. mája sa má v Brightone
uskutočniť celonárodná konferencia, ktorej výsledkom by mala byť
celonárodná stratégia boja proti workfare, ako aj vytvorenie siete
aktivistov zapojených do kampane.(Na fotkách dve akcie, ktorých sa zúčastnili SolFed: 31.3. piket v Brightone pred pobočkou firmy Holland and Barrett, ktorá využíva programy v rámci workfare; 5.5. piket pred Holland and Barrett a WH Smith v Liverpoole; ďalšie fotky a správy z akcií tu http://www.solfed.org.uk/?q=campaigns/workfare).
Workfare na Slovensku
Niektoré politické strany na Slovensku sa nedávno pohrávali s podobnými myšlienkami, aké obsahujú britské workfare programy, avšak bez výraznejšej podpory a schopnosti pretlačiť ich. Keby sa ich niekedy v budúcnosti pokúsili presadiť, vďaka činnosti a skúsenostiam Solidarity Federation budeme lepšie pripravení postaviť sa im.
Spracovali Marko Szalay a Nadia Hladká
Zdroje: Stránka SolFedu venovaná kampani proti workfare: http://www.solfed.org.uk/?q=campaigns/workfare
Boycott Workfare – celonárodná kampaň proti workfare: www.boycottworkfare.org
Twitter a hash tagy: @solfed_iwa | @boycottworkfare | #workfare | #combatworkfare | #boycottworkfare
http://libcom.org/library/abolish-workfare-guide-governments-unpaid-work-schemes
http://libcom.org/news/tescos-secret-workfare-16022012
http://libcom.org/blog/new-social-workhouse-16022012
Ďalšie informácie:
V súčasnosti existuje päť rozličných workfare schém, ktoré spĺňajú rozdielne úlohy pri reštrukturalizácii pracovného trhu. Work Programme a Community Action Programme sa usilujú rozšíriť kontrolu nad každodennými životmi nezamestnaných, zamestnaných na skrátený pracovný úväzok alebo pracujúcich na pozíciách nezodpovedajúcich ich dosiahnutému vzdelaniu. V konečnom dôsledku sa z nich stávajú štátom sponzorovaní agentúrni pracovníci, ktorí budú plniť funkcie, ktoré doteraz plnil zdecimovaný verejný sektor. Mandatory Work Activity slúži na vynucovanie disciplíny zavádzaním ekonomicky produktívnej rutiny u tých, ktorí nepracujú. Posledné dva, Work Experience a Sector-Based Work Academies, predstavujú podporu podnikov, ktorým poskytujú zamestnancov zadarmo, pričom to šikovne maskujú ako sociálne prospešné kroky.
Viac o jednotlivých programoch sa dozvieš tu (link).
No comments:
Post a Comment