V súvislosti s výročím španielskej sociálnej revolúcie organizuje kolektív Kritického kina v stredu 3. a 11. augusta v klube Obluda premietania filmov na danú tému. Pri tejto príležitosti sme preložili prehlásenie anarchosyndikalistického zväzu CNT, ktorý hral v roku 1936 kľúčovú rolu v revolučnom procese a realizácii anarchistických myšlienok v praxi. CNT sa v ňom zamýšľa nad podobnosťou a odlišnosťou minulosti a prítomnosti.
Premietania 3. a 11. augusta
Revolučnú atmosféru 30. rokov zachytáva množstvo dokumentov a filmov. Azda najznámejším je adaptácia knihy Georgea Orwella Hold Katalánsku s názvom Pôda a sloboda. Tentoraz sa však bude v Oblude premietať menej známy film Libertarias a s čerstvo dokončenými slovenskými titulkami aj takmer neznámy dokument Vivir la Utopia. Dávame do pozornosti obe akcie kolektívu organizujúceho premietania Kritického kina:
Streda 3.8. o 20:00 - Vivir la Utopia
Štvrtok 11.8. o 20:00 – Libertarias
Na mieste bude vegánske občerstvenie a možnosť vybrať si rôzne tematicky blízke materiály z distribúcie. Vstup na premietania je voľný.
Prehlásenie CNT pred výročím španielskej revolúcie
19. júla uplynie 75 rokov od španielskej revolúcie z roku 1936. 75 rokov od leta, keď pracujúci vyšli do ulíc nielen v obrane pred fašistickým pučom, ale aj v boji za svoju budúcnosť, v ktorej si predstavovali inú spoločnosť založenú na rovnosti, solidarite a vzájomnej pomoci. Hoci odvtedy uplynulo veľa času, možno v súčasnosti poukázať na dve podobné črty a jeden zásadný rozdiel oproti vtedajšej dobe.
Dnes, rovnako ako vtedy, zostáva vláda bábkou v rukách mocných. V júli 1936 odmietla republikánska vláda poskytnúť pracujúcim zbrane na sebaobranu, hoci si uvedomovala vážnosť situácie; viac sa bála ozbrojených obyčajných ľudí ako fašistov. Dnešní socialisti sa ako smiešni učni Machiavelliho poddávajú vydieraniu finančnej moci a schvaľujú zákony smerujúce k vykorisťovaniu a ďalšiemu ochudobňovaniu pracujúcich. Vtedy, rovnako ako dnes, vláda nepočúvala ľudí, ktorých tak úboho zastupuje.
V lete 1936 bola veľmi vysoká miera nezamestnanosti, mnoho firiem skrachovalo, mzdy boli biedne a mnohí ľudia hladovali, čo sú veci, ktoré v budúcnosti zažijeme znova. Kapitalizmus. prirodzene prepojený s armádou (ovládajúcou telo) a cirkvou (ovládajúcou myseľ). videl v organizáciách pracujúcich jasnú hrozbu pre svoje záujmy, takže armáda a cirkev ich mala vo zvyku masakrovať. Dnes sa kapitalistom nehovorí fašisti ale „trhy“, a hoci sklamaná a nečinná pracujúca trieda nepredstavuje hrozbu, čelí tlaku nižších miezd a menších práv, ako aj úsiliu odstrániť tie najzákladnejšie verejné služby, aby si v budúcnosti zabezpečili zisky. Ich armádami sú akcionári a kazateľnicami dezinformácie v médiách. Špekuláciami s cennými papiermi odsudzujú milióny ľudí na svete na smrť alebo chudobu, prípadne ruinujú celé krajiny. Dnes, rovnako ako vtedy, sú ľahostajní k utrpeniu a potrebám ľudí a šíria vykorisťovanie a neistotu, aby si zachovali vlastné privilégiá.
Na druhej strane, základný rozdiel oproti minulosti je uvedomelosť pracujúcej triedy. Napriek mnohým rokom represií a útrap boli pracujúci v roku 1936 organizovaní. Odborové zväzy boli plné členov a snov. Muži a ženy nevstupovali do odborov len pre ekonomický prospech, požadovali aj iný spôsob života, inú ekonomiku, iné formy vzťahov. Chceli sa zbaviť nielen materiálnej, ale aj duchovnej biedy, a aj sa im to podarilo. Vo vojne proti profesionálnej armáde sa pracujúci nielen postavili týmto silám, no zároveň zrealizovali svoje túžby prostredníctvom kolektivizácie výrobných prostriedkov, k čomu došlo po 19. júli. Dodnes ide o unikátny príklad v histórii ľudstva.
CNT dnes nebojuje iba proti kapitálu a štátu, ale aj proti pasivite pracujúcich. Pracujúca trieda 21. storočia sa zmieta medzi strachom a dezorientáciou, nedokáže nájsť zmysel v organizovaní sa a neuvažuje o budúcnosti. Ovláda ju nástroj moci menom individualizmus. Mnohí pracujúci obdivujú svojich šéfov, ospravedlňujú ich útoky a najradšej by ich napodobňovali, aby unikli vlastnej biede.
Najdôležitejšou úlohou členov CNT je skoncovať s touto situáciou. Chceme z nášho zväzu vytvárať miesto, kde sa pracujúci učia solidarite a vzájomnej pomoci ako prvým krokom k budovaniu alternatívy k tejto nespravodlivej a nezmyselnej spoločnosti. Miesto, kde sa spája duch tých, čo bojovali 19. júla, s duchom tých, čo majú dnes rovnaké problémy s rovnakými nepriateľmi. Chceme ukázať, že anarchosyndikalizmus je spôsob, ako zlepšiť nielen naše životy, ale aj individuálnu a kolektívnu etiku. Chceme objaviť tento nový svet, ktorý nosíme v srdciach.
Napriek prostriedkom kontroly spoločnosť opäť zaplavuje ulice a námestia. Dnes, rovnako ako v minulosti, pokračujeme v činnosti bez toho, aby sme sa čo i len o centimeter ustúpili od našej teórie či praxe. Sme presvedčení, že vytrvalosť, oddané a čestné konanie vzbudia v pracujúcej triede uvedomenie a napomôžu k prebudeniu ducha ľudí.
Stály sekretariát konfederačného výboru CNT
Premietania 3. a 11. augusta
Revolučnú atmosféru 30. rokov zachytáva množstvo dokumentov a filmov. Azda najznámejším je adaptácia knihy Georgea Orwella Hold Katalánsku s názvom Pôda a sloboda. Tentoraz sa však bude v Oblude premietať menej známy film Libertarias a s čerstvo dokončenými slovenskými titulkami aj takmer neznámy dokument Vivir la Utopia. Dávame do pozornosti obe akcie kolektívu organizujúceho premietania Kritického kina:
Streda 3.8. o 20:00 - Vivir la Utopia
Štvrtok 11.8. o 20:00 – Libertarias
Na mieste bude vegánske občerstvenie a možnosť vybrať si rôzne tematicky blízke materiály z distribúcie. Vstup na premietania je voľný.
Prehlásenie CNT pred výročím španielskej revolúcie
19. júla uplynie 75 rokov od španielskej revolúcie z roku 1936. 75 rokov od leta, keď pracujúci vyšli do ulíc nielen v obrane pred fašistickým pučom, ale aj v boji za svoju budúcnosť, v ktorej si predstavovali inú spoločnosť založenú na rovnosti, solidarite a vzájomnej pomoci. Hoci odvtedy uplynulo veľa času, možno v súčasnosti poukázať na dve podobné črty a jeden zásadný rozdiel oproti vtedajšej dobe.
Dnes, rovnako ako vtedy, zostáva vláda bábkou v rukách mocných. V júli 1936 odmietla republikánska vláda poskytnúť pracujúcim zbrane na sebaobranu, hoci si uvedomovala vážnosť situácie; viac sa bála ozbrojených obyčajných ľudí ako fašistov. Dnešní socialisti sa ako smiešni učni Machiavelliho poddávajú vydieraniu finančnej moci a schvaľujú zákony smerujúce k vykorisťovaniu a ďalšiemu ochudobňovaniu pracujúcich. Vtedy, rovnako ako dnes, vláda nepočúvala ľudí, ktorých tak úboho zastupuje.
V lete 1936 bola veľmi vysoká miera nezamestnanosti, mnoho firiem skrachovalo, mzdy boli biedne a mnohí ľudia hladovali, čo sú veci, ktoré v budúcnosti zažijeme znova. Kapitalizmus. prirodzene prepojený s armádou (ovládajúcou telo) a cirkvou (ovládajúcou myseľ). videl v organizáciách pracujúcich jasnú hrozbu pre svoje záujmy, takže armáda a cirkev ich mala vo zvyku masakrovať. Dnes sa kapitalistom nehovorí fašisti ale „trhy“, a hoci sklamaná a nečinná pracujúca trieda nepredstavuje hrozbu, čelí tlaku nižších miezd a menších práv, ako aj úsiliu odstrániť tie najzákladnejšie verejné služby, aby si v budúcnosti zabezpečili zisky. Ich armádami sú akcionári a kazateľnicami dezinformácie v médiách. Špekuláciami s cennými papiermi odsudzujú milióny ľudí na svete na smrť alebo chudobu, prípadne ruinujú celé krajiny. Dnes, rovnako ako vtedy, sú ľahostajní k utrpeniu a potrebám ľudí a šíria vykorisťovanie a neistotu, aby si zachovali vlastné privilégiá.
Na druhej strane, základný rozdiel oproti minulosti je uvedomelosť pracujúcej triedy. Napriek mnohým rokom represií a útrap boli pracujúci v roku 1936 organizovaní. Odborové zväzy boli plné členov a snov. Muži a ženy nevstupovali do odborov len pre ekonomický prospech, požadovali aj iný spôsob života, inú ekonomiku, iné formy vzťahov. Chceli sa zbaviť nielen materiálnej, ale aj duchovnej biedy, a aj sa im to podarilo. Vo vojne proti profesionálnej armáde sa pracujúci nielen postavili týmto silám, no zároveň zrealizovali svoje túžby prostredníctvom kolektivizácie výrobných prostriedkov, k čomu došlo po 19. júli. Dodnes ide o unikátny príklad v histórii ľudstva.
CNT dnes nebojuje iba proti kapitálu a štátu, ale aj proti pasivite pracujúcich. Pracujúca trieda 21. storočia sa zmieta medzi strachom a dezorientáciou, nedokáže nájsť zmysel v organizovaní sa a neuvažuje o budúcnosti. Ovláda ju nástroj moci menom individualizmus. Mnohí pracujúci obdivujú svojich šéfov, ospravedlňujú ich útoky a najradšej by ich napodobňovali, aby unikli vlastnej biede.
Najdôležitejšou úlohou členov CNT je skoncovať s touto situáciou. Chceme z nášho zväzu vytvárať miesto, kde sa pracujúci učia solidarite a vzájomnej pomoci ako prvým krokom k budovaniu alternatívy k tejto nespravodlivej a nezmyselnej spoločnosti. Miesto, kde sa spája duch tých, čo bojovali 19. júla, s duchom tých, čo majú dnes rovnaké problémy s rovnakými nepriateľmi. Chceme ukázať, že anarchosyndikalizmus je spôsob, ako zlepšiť nielen naše životy, ale aj individuálnu a kolektívnu etiku. Chceme objaviť tento nový svet, ktorý nosíme v srdciach.
Napriek prostriedkom kontroly spoločnosť opäť zaplavuje ulice a námestia. Dnes, rovnako ako v minulosti, pokračujeme v činnosti bez toho, aby sme sa čo i len o centimeter ustúpili od našej teórie či praxe. Sme presvedčení, že vytrvalosť, oddané a čestné konanie vzbudia v pracujúcej triede uvedomenie a napomôžu k prebudeniu ducha ľudí.
Stály sekretariát konfederačného výboru CNT
Spracoval Michal Tulík
No comments:
Post a Comment