Sčítanie obyvateľov 2011 – čo sa dá robiť, ak nesúhlasíme

Na internete sa objavilo množstvo diskusií o sčítaní obyvateľov. Kritici poukazujú najmä na jeho neanonymitu a zásah do súkromia, prípadne spochybňujú myšlienku sčítania ako takú. Tento text je určeným tým, ktorí sa rozhodli, že sa na sčítaní nechcú podieľať alebo nechcú uviesť niektoré údaje.

Prečo sme zaujali kritické stanovisko

Nemáme čo skrývať, ale obsah sčítacích hárkov považujeme za zásah do súkromia a ďalší pokus o kontrolu obyvateľov. O to viac, ak existuje hoci aj malá šanca, že skončia v nevhodných rukách. Nemáme nijakú kontrolu nad použitím zozbieraných údajov.

Sčítanie obyvateľov nie je anonymné. Identifikátor je prepojený s menom osoby a neexistuje záruka, že po skartovaní sa údaje a mená, ktoré už budú v elektronickej podobe, od seba odčlenia.

Zákon nám nariaďuje zúčastniť sa sčítania a na oficiálnej stránke sčítania 2011 sa zároveň uvádza, že získané údaje sa môžu poskytovať tretím stranám na komerčné účely. Nevidíme dôvod, prečo by sme mali podporiť takéto konanie.

Naším kritickým stanoviskom chceme poukázať práve na moc, ktorú nad nami štát má. Veľa údajov obsiahnutých v sčítacích hárkoch štát o obyvateľoch dávno vie z iných databáz. Ďalšie si vie dohľadať na nezabezpečených internetových účtoch (napríklad cez Facebook). Podľa nás však nie je dôvod uľahčovať prácu kontrolným mechanizmom štátu ďalšími možnosťami.

Považujeme za spoločensky nebezpečné, ak niekto používa argument, že nejde o údaje, ktoré by sme mali tajiť. Línia „nemám čo skrývať“ môže spoločnosť priviesť do stavu, kedy nebudeme namietať ani proti kamerám v našich domácnostiach a iným kontrolným zariadeniam. Ide o moc štátu a jeho orgánov nad obyvateľmi, ktorí nemajú páky, ako túto moc vyvážiť.

Čo sa dá robiť

Na internete sa objavilo množstvo nápadov, ako systém obísť. Pokúsime sa ich zhrnúť:

1. Nezapojiť sa do sčítania. Táto možnosť sa dá využiť, či už ste hárok prebrali alebo ešte nie. Postup je jednoduchý. Keď vám komisári prinesú hárok alebo si poň prídu, nebudete doma, resp. sa tak budete tváriť. Prípadne poviete, že nemáte záujem a požiadate ich, aby sa už nevracali. Návštevy budú trvať maximálne do 6. júna 2011. Potom sčítací komisári končia s klopaním na dvere ľudí.
2. Vyplniť len niektoré údaje. Komisári môžu skontrolovať, či sú všetky kolónky vyplnené. Ak nie, môžu vyzvať k dopísaniu chýbajúcich informácii. Poslúchnuť ich nemusí nikto. V prípade vypĺňania cez internet nie je isté, či táto možnosť prichádza do úvahy (systém nemusí nevyplnený hárok prijať).
3. Vyplniť nepravdivé informácie. Môžete tiež vyplniť všetky údaje, ale s určitou dávkou kreativity. Hoci zákon vyžaduje uviesť pravdivé údaje, neukladá nijaké sankcie. Navyše, fantáziu a zahmlievanie pri vypĺňaní považujeme skôr za formu primeraného protestu a vyjadrenie názoru na sčítanie. Pokiaľ ide o riziko overovania pravdivosti údajov, sčítanie je oficiálne anonymné a je otázne, ako by niekto mohol určiť sankciu konkrétnej osobe, keď vôbec nemá vedieť, kto hárok vypĺňal. Dôležitý je výsledok – aby sedel počet hárkov s počtom obyvateľov, ktorí ho dostali. Nie je náš problém, že systém je nastavený tak, že je to možné jedine kompromitáciou anonymity.
4. Nenalepiť kód. Táto možnosť je podľa všetkého nevhodná; komisári majú formuláre s menami a kódmi, podľa ktorých vedia kódy dopísať aj sami (formulár D, pozri tu).
5. Vymeniť si kód s niekým iným. Výsledok bude do značnej miery podobný, ako keby ste uviedli nepravdivé údaje. Štát teda dostane údaje, ktoré chce, len nebude vedieť od koho. Problém môže nastať, ak aktívny sčítací komisár pri kontrole vyplnených údajov zistí, že nie ste šesťdesiatročná žena ale dvadsaťpäťročný muž, prípadne zistí, že mu odovzdávate iný kód ako ten, ktorý je priradený k vášmu menu. Preto je lepšie využiť tento spôsob cez internet. Druhou možnosťou je, že sa dohodnete viacerí napríklad z jedného paneláku alebo ulice, hárky odovzdáte naraz a tak sčítaciemu komisárovi znemožníte kontrolu.

Štatistika áno, ale inak

Štatistika môže byť rovnako ako mnohé iné vedy pre spoločnosť veľmi užitočná. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 nie je ten prípad. V spoločnosti, v ktorej žijeme, sú získané výsledky nástrojom, s ktorým môžu ľudia pri moci narábať podľa vlastných politických a ekonomických záujmov. Štát považujeme za inštitúciu, ktorá má zabezpečiť kontrolu obyvateľstva a plynulé fungovanie ekonomiky. Štát, zastupiteľskú politiku ani kapitalizmus nestotožňujeme so spoločnosťou.

Jeden z cieľov štatistického zisťovania – získanie údajov pre lepšiu koordináciu činností – by mal byť spätý s napĺňaním potrieb ľudí. A to podľa nás v kapitalistickom systéme založenom na protikladnom vzťahu práca – kapitál, ktorý je chránený štátom, nie je možné.

Ako inak? Zastupiteľská demokracia a kapitalizmus nie sú jediné formy správy spoločnosti. Naším cieľom je priama demokracia, federalizmus a možnosť kontroly kedykoľvek odvolateľných delegátov, ktorí sa zodpovedajú tým, čo ich delegovali na presne určené úlohy. V takto organizovanej spoločnosti má štatistika nepochybne veľký význam pre rozvoj a napĺňanie ľudských potrieb.

Dospieť k tejto spoločnosti sa podľa nás dá prostredníctvom budovania nezávislého a samosprávneho hnutia pracujúcich, ktorí ju ako jediní dokážu vytvoriť. Ako Priama akcia sa našou každodennou činnosťou usilujeme práve o to.

Priama akcia